Ako nakrútiť turistický film: V Brugách, Vicky Christina Barcelona, Austrália

Turistický film má za úlohu zmeniť návštevníkov kina na turistov, vzbudiť v nich chuť vycestovať na miesta, kde sa film odohráva. Niečo ako product placement, kde je produktom cestovný ruch. Bondovky sú v tomto vždy na špičke, ale v roku 2008 sa urodilo aj inde, dokonca aj medzi oskarovými nomináciami.

Každý z troch filmov spomenutých v nadpise je iný, ale predsa majú niečo spoločné. Všetky majú nomináciu na oskara za rok 2008 a všetky majú v sebe viac či menej skrytú reklamu na miesto nakrúcania.

V Brugách je to vidieť najviac. V istých okamihoch to dokonca vyzerá, že najprv bolo zadanie od mesta a až potom mali tvorcovia za úlohu vytvoriť okolo mesta nejaký príbeh. V spojení s nízkym rozpočtom to mohlo dopadnúť veľmi zle. Naštastie, nedopadlo. Brugy sú pekné a vo filme ešte krajšie, dokonca nám jeden z hrdinov prečíta čosi o meste aj z turistického sprievodcu. Zápletka o tom, ako sa dostali dvaja írski zabijaci do mesta dostali, je originálna a film s ňou do dobrých dvoch tretín vydrží pracovať. Potom sa to trocha zvrhne, ale aj tak môžu byť v Brugách spokojní. Film sa celkom podaril, aj keď sa asi do dejín kinematografie nedostane.

Vicky Christina Barcelona je trošku odlišný prípad. Woody Allen akoby si vo svojom veku potreboval dokazovať, že vie robiť aj iné filmy, ako svoje woody allenovské komédie. V posledných rokoch už stihol vypustiť drámu, anglickú krimi komédiu a teraz sa zahral na Almodóvara. Miestami nie zle, ale allenovských vtípkov tam je až príliš málo, aby si film udržal tempo. Prekvapivo, z Barcelony tam toho vzhľadom nie až toľko, ako som čakal- Sagrada Familia (bez lešenia), Rambla a park Gueil. Zato okolia je tam dosť, hlavne romantická chalúpka Bardemovho otca s kvetinkami a záhradkou je ako vystrihnutá z katalógu.

Austrália je paradoxne najmenej reklamný film. Aj keď na výrobu prispela austrálska agentúra pre cestovný ruch, film tak nepôsobí. Je to tým, že je o minulosti a rieši (okrem lásky a pastierov) čisto austrálsku historickú traumu Ukradnutej generácie. Inak je to taký mix McLeodových dcér a Tmavomodrého sveta. Mne sa páčil, rozhodne je to z oskarových nominácií najlepší výber, ak chcete niekoho pozvať na rande. Na vystihnutie pocitu z Austrálie ako kontinentu je u mňa stále najlepší starší film Japonský príbeh (Japanese story).

Posted February 16th, 2009 in Film. Tagged: .

Comments are closed.