Site menu:

Kategórie

Štítky

android augmented reality barcamp blog Bratislava Bratislava audio tour buzzword ebook ebooks etika etrend.sk facebook foursquare google google maps hry iphone ipod kindle knihy kofola linkedin martinus medialne.sk mikrokomunity mobil noviny o2 pr Radio_FM recenzia recenzie rozhlas rádio sme stv tedx tlačové správy tv twitter video vinea voľby vybrali.sme.sk yammer

Vox populi

Fultext hľadanie:

Najnovšie články

Zaujalo vás

Facebook- vývojové fázy užívateľa

Malý pokus zadefinovať vývojové fázy facebookára, ako ich vidím na mne a mojej grupe priateľov a priateľov priateľov-

1) Zrod: facebookár si založí profil a hľadá priateľov. Je nadšený, koľko ich tam je. Susedov švagor, šéf, sestrin bývalý, všetkých hneď pridať medzi priateľov. Ak je nepozornejší, pošle pozvánku aj všetkým svojim mailovým (aj pracovným) kontaktom.

2) Dospievanie: facebookár objavuje čaro aplikácií. Sadí a posiela kvetinky, hryzie vampírov, hrá flashovky, uploaduje a taguje fotky. Geekovejší facebookári sa aspoň hrajú s vytváraním skupín a stránok.

3) Zrelosť: facebookár zisťuje, že úroveň ochrany súkromia na facebooku je častokrát nižšia, než je mu milá. S rozširením facebooku sa na ňom objavujú aj dementi, ktorých nemusí.

Viditeľnosť svojho profilu obmedzí len pre priateľov (brrrrr, priatelia priateľov stále vidia fotky, ak ich niekto okomentuje) a prečistí svoju skupinu (šéf naštastie nedostane notifikáciu :-). Vypadne z niektorých generických skupín, ktoré slúžia len na to, aby ho všetci videli (napríklad skupina Slovensko). V najhoršom prípade aj pozmení svoje pravé meno, veď priatelia ho poznajú aj pod nickom, ostatných do toho nič nie je.

4) Exit alebo ? : v tejto fáze ešte nie som. Ak vy už áno, pridajte do komentov, čo by mohlo nasledovať.

p.s.1 K článku ma inšpiroval Piki, ktorý si už tiež založil konto na Facebooku. Facebook skutočne valcuje, keď už presvedčil aj najväčších skeptikov, aby sa pridali a odovzdali komunite trochu svojich osobných údajov. To jeho nadšenie mi niečo pripomenulo.

p.s.2 Alian chce všetkých surferov za priateľov (fáza 1). Abaffy len svojich reálnych (fáza 2). Vy ako?

Príbuzné články:

    Facebook alebo LinkedIn? Oboje V minulom poste som trochu riešil zmysel pridávania si nie-až-tak...
    Štyri rady ako sa zaregistrovat na Facebook (a neprísť pri tom o súkromie) Facebook mi bol od počiatku sympatický tým, ako tlačil na...
    Ako automaticky vkladať rôznorodý obsah do Facebook page Stručný návod ako vyriešiť dva problémy s automatickým importom do...
    Dobieha slovenský twitter v počte followerov facebook? V apríli 2010 som riešil, či existuje korelácia medzi počtom...

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Comments

Comment od alian
Čas 11/10/2008 at 19:52

Ja nechcem vsetkych za priatelov – citujem sa “A ak sa náhodou poznáme nezabudnite si ma pridať medzi priateľov (:”

Nad bezpecnostou som uvazoval ako prvou, FB hovorim teraz jednoznacne ano. Co bude dalej nikto nevie. FB tu nemusi byt navzdy ;)

Comment od braque
Čas 11/10/2008 at 20:02

OK,to ma zaujima. ake su ale potom tvoje kriteria na “FB priatela”:
1) citam tvoj blog, chcem byt tvoj priatel. Pridas?
2) vcera sme spolu sedeli na pive s nasim spolocnym priatelom. Pridas?
atd.

Comment od alian
Čas 11/11/2008 at 14:04

No ja by som to jednoznacne neskatulkoval. Ak ma niekto len cita a ja ho nepoznam ani podla nicku tak nepridam.

Istejsie su na tom ludia s ktorymi som fyzicky prisiel do kontaktu. Zaroven tam patria aj ti “virtualny”. Musime vsak o sebe vediet, co to sme popisali a podiskutovali. Potom v tom nevidim problem. Ved ked s niekym komunikujem cez icq, jaiku a pod preco by som nemohol aj cez FB?

Myslim ze aj na FB plati pravidlo 150. K nemu sa este neblizim takze v ludoch mam prehlad ;)

Comment od kozo
Čas 11/11/2008 at 22:14

No. Ja som niekde medzi Alianom a abbafym. :-{)) Pridavam si ludi, ktorych poznam osobne, alebo dlho virtualne …. ale nie za kazdu cenu ….

Comment od Taras
Čas 04/22/2009 at 12:11

Mne raz prišiel mail, aby som si pozrel fotky spolužiačky na FB, ale vraj sa mam zaregistrovať. Aj sa stalo. Lenže keď som videl, koľko je tam ľudí, a aké chobotiny tam vystrájajú a že sú všetci natlačení pred mojimi dverami, zbabelo som utiekol. Fakt vám nerozumiem…

Pridaj komentár